Viceprimátor a hlavný architekt mesta Ľubľana, ktorý stojí za koncepciou a realizáciou úspešných premien verejných priestorov najmä v starom meste. Za niekoľko rokov dokázal premeniť opustené centrum plné automobilov v destináciu atraktívnu pre miestnych aj turistov. Jedným z príkladov je Slovenská ulica, pôvodne štvorprúdovka v centre mesta, ktorá sa premenila na zdieľaný, kvalitne navrhnutý priestor pre všetkých. Je zástancom myšlienky, že obnova mesta začína zo stredu, teda že systémová investícia do verejného priestoru je katalyzátorom obnovy celého mesta.

Vyštudoval Urban Placemaking a manažment na Inštitúte Pratt v Brooklyne. V oblasti parkov a ich ochrany sa pohybuje viac ako desať rokov. Jeho skúsenosti siahajú od programovania parkov až po fundraising nových zelených plôch. V januári 2017 sa stal riaditeľom Centra excelentnosti parkov v americkej neziskovej organizácii Trust for Public Land, ktorý financuje tvorbu a údržbu viac ako 5300 národných a mestských parkov a chránených území v 47 štátoch USA. Pre svoje financovanie intenzívne využíva súkromný sektor.

Prednosťou Willemijn de Boer je efektívne prepájanie ľudí (stakeholderov) okolo nevyužívaných budov a tým zvýšovať nielen hodnotu týchto nehnuteľností, ale aj štvrtí, v ktorých sa nachádzajú. Študovala na Erasmus University Arts & Culture, pracovala v rôznych kultúrnych podnikoch a akadémiách. Neskôr založila spoločnosť The Hague Tech, ktorá spravuje nehnuteľnosti a buduje v nich a okolo nich komunity.

Iván je matematik a sociológ s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti mestskej sociológie, strategického rozvoja, bytovej politiky a problematiky regionálnej politiky vrámci EÚ. Od roku 2011 pôsobí ako programový odborník pre program Urbact. Prednáša na univerzite v Pésci. Je vicepredsedom Európskej siete bytového výskumu a bol členom dozornej rady projektu Un-Habitat. Dlhé roky zastupoval Magistrát mesta Budapešť v medzinárodnej organizácii Eurocities.

Architekt Michael Obrist pôsobí v ateliéri feld72 na hranici architektúry, aplikovaného urbanizmu a umenia. Od roku 2013 učí predmet Priestorové a dizajnové stratégie na Univerzite umení v Linzi. Vyučoval aj na TU vo Viedni a v Grazi, na škole architektúry v Bergen, na známej letnej škole Bauhausu v Dessau, na letnej škole v Salzburgu zameranej na verejné priestory. V roku 2015 učil na AA Visiting School v Slovinsku.

Fabian je šéfredaktorom časopisu Flanuer – kočovnej, multidisciplinárnej a cenami ovenčenej publikácie, ktorej každé číslo je venované inej ulici. Od svojho založenia sa časopis vyvinul do kolaboratívnej kultúrnej platformy, ktorá redefinuje klasické vnímanie priestoru ulice v mieste a čase a odhaľuje jej komplexnosť, jednotlivé vrstvy aj fragmentárnosť prostredníctvom literárneho jazyka a formy.

Vozičkársky aktivista, motivátor a spoluautor rôznych projektov pre ľudí so zdravotným postihnutim. Založil občianske združenie go-ok, ktoré sa venuje bezbariérovosti, vyvíja mobilné aplikácie s bezbariérovou tématikou, snaží sa participovať s tímom vo verejnom priestore. Najnovšie sa venuje sociálnemu podnikaniu v projekte HendiKup – eshopu združujúceho a podporujúceho zdravotne postihnutých výrobcov a umelcov.

Zameriava sa na na témy týkajúce procesov zapojenia verejnosti do plánovania verejných priestorov a stratégiám pre inkluzívne a udržateľné mesto. Pôsobila v New Yorku v neziskovej organizácií Project for Public Spaces, ktorá sa venuje placemakingu, plánovaniu a vytváraniu verejných priestorov. Po návrate na Slovensko pracovala na Fakulte architektúry STU a neskôr ako odborná referentka na Miestnom úrade Bratislava – Nové Mesto. V súčasnosti spolupracuje s neziskovou organizáciou PDCS, podieľala sa na procesoch zapojenia verejnosti v projektoch ako Hovorme o Šafku, Oživme verejné priestory a Ako ďalej, Kollárko.

Študoval sochárstvo a dizajn, venuje sa voľnej tvorbe, produktovému a interiérovému dizajnu. Od roku 2012 stojí za projektom material basic, v rámci ktorého využíva na tvorbu drevo z konkrétnych stromov. Každý nábytkový objekt material basic má vyrazené GPS súradnice, čím dovoľuje majiteľovi porozmýšľať nad miestom, kde strom rástol. V zásobe má aj materiál zo stromu na Mickiewiczovej. Stôl od material basic, vyrobený zo stromu zo Sadu Janka Kráľa v Bratislave, stal v roku 2017 finalistom Národnej Ceny za Dizajn.

Venuje sa oživovaniu verejného priestoru. Stojí za projekami Street for Art, Praha 14 kulturní, Plechárna Černý Most. Viedla galériu Prádelna Bohnice v areáli Psychiatrickej nemocnice Bohnice. V súčasnosti pôsobí ako projektová manažérka pre festival SIGNAL a spolok Piána na ulici. Spoločne s designérom Matějom Chaberou aktuálne pripravuje publikáciu 20 000, zameranú na architektonické intervencie v českých mestách pod 20 tisíc obyvateľov. Fascinuje ju verejný priestor, malé mestá a opustené miesta. Čím horšie, tým lepšie.

Pomáha značkám postaviť jasnú stratégiu. Po 12 rokoch zbierania skúseností v Holandsku momentálne pôsobí vo Viedni ako freelance brand consultant. Spolupracovala na projekte Nová Obchodná. City branding je pre ňu neuveriteľne zaujímavá a užitočná vec, veľmi komplexný systém na riadenie, ktorému v Čechách a na Slovensku zatiaľ málokto rozumie.

Dlhé roky hľadal správny smer svojho života, prestriedal viaceré zamestnania. Vlastnou vinou zbankrotoval a skončil na ulici v Bratislave. Nevzdal sa, bojoval a stal sa spisovateľom. Napísal o pouličnom živote reportážnu knihu Pouličný diviak. Tú predáva osobne na trhovisku Miletičova, ale aj na rozličných trhoch a jarmokoch. Dopísal druhú knihu, chce ju vydať vlastným nákladom a momentálne na ňu zbiera peniaze.

Gooitske je profesiou placemakerka, vytvára nielen priestory, ale aj miesta s určitou pridanou hodnotou. Spolupracovala s organizáciami ako Project for Public Space (New York) alebo STIPO (Rotterdam). Vo svojich projektoch sa sústreďuje na aktivizáciu obyvateľov na návštevníkov štvrte. Gooitske rada vidí v každom potencionálneho partnera na spoluprácu. V meste Zwolle pracuje so silnou a rôznorodou komunitou, snaží sa rozvoj občianskej spoločnosti, zaujíma ju úloha priestoru v komunitnom rozvoji a naopak, úloha komunít pre rozvoj mesta.

Absolvovala štúdium dejín umenia a kultúry na Trnavskej univerzite. Spoluzaložila, prevádzkovala a produkovala niekoľko priestorov (projektov) v oblasti súčasnej kultúry so zameraním na experimentálne polohy umenia, nové médiá, dizajn: Buryzone, BURUNDI datalab studio displej press, 13 kubikov. Počas niekoľkých rokov aktívne spolupracovala s tímom, ktorý v rámci Slovenského centra dizajnu pripravil založenie nového múzea dizajnu. Od roku 2016 je riaditeľkou Slovenského centra dizajnu a spolupracuje pri založení zbierky multimédií Slovenského múzea dizajnu, ktoré sídli v budove Hurbanových kasární.

Zaujíma sa o oblasť individuálneho a demografického starnutia, vekovej diskriminácia a medzigeneračných vzťahov. Je spoluzakladateľkou občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa venuje rozvoju sociálnych a komunitných služieb pre starších a ich rodiny. Stojí za medzigeneračným festivalom OLD´S COOL. Na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity dokončuje doktorát zo sociálnej psychológie. Pôsobila v Medzinárodnom centre klinického výskumu v Nemocnici u sv. Anny ako výskumníčka.

Vyštudovala architektúru na STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania Technickej univerzity vo Viedni, kde pôsobila ako odborná asistentka a lektorka. Založila a viedla vlastnú architektonickú kanceláriu vo Viedni a Dolnom Rakúsku. Od roku 2006 pôsobila aj na Slovensku. V júni 2011 bola zvolená do funkcie hlavnej architektky mesta Bratislavy.

Vyštudoval architektúru na VŠVU v Bratislave. Stál pri vzniku Inštitútu urbánneho rozvoja, na pôde ktorého sa podieľal na príprave rôznych konferencií na urbánne témy, napríklad zahusťovania či charakteru Bratislavy. Angažoval sa v skvalitnení transparentnosti systému vydávania záväzných stanovísk cestou zavedenia štandardov pri podávaní žiadostí. Venoval sa tiež téme novely stavebného zákona, kde presadzoval mechanizmy zabraňujúce neúmerne dlhému času pri získavaní rozhodnutí a jeho zneužívaniu na obštrukčné konanie. Je členom Rady Hlavnej architektky mesta Bratislavy.

Zdeněk Ent je absolvent Fakulty architektúry Českého vysokého učení technického v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako mestský architekt na pražskom Inštitúte pre plánovanie a rozvoj (IPR). Vo svojej práci kombinuje dlhoročné skúsenosti architekta na voľnej nohe a záujem o “alchýmiu” procesov mestského plánovania. Ako projektový manažér IPR vedie ambiciózny participačný projekt s cieľom vytvoriť prímestský park v sútoku riek Berounka a Vltava v Prahe. Patricipuje na založení novej inovatívnej kancelárie pre krajinnú a zelenú infraštruktúru vrámci IPR.

Patrik získal titul MBA na Carlson School of Management (University of Minnesota) a absolvoval štúdium na viedenskej ekonomickej universite WU Wien. Zároveň absolvoval magisterské štúdium medzinárodných vzťahov a diplomacie. Pôsobí v poradenskej firme ENAIRGY zameranej na elektromobilitu a obnoviteľné zdroje a vo výskumnej firme Danubia NanoTech, ktorá sa zaoberá vývinom riešení na báze grafénu. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Kmeťovo námestie, ktoré sa aktivizuje za rozvoj susedstva v okolí Blumentálu v Starom meste. Združenie tu podporuje komunitný život prostredníctvom organizovania kultúrnych, športových a vzdelávacích akcii a presadzuje sa za zlepšenie kvality verejných priestorov.

Milan Zubíček pracuje pre spoločnosť Google od roku 2016. Je koordinátorom pre dátovú kontrolu a cloudovú politiku pre strednú a východnú Európu a má na starosti medzivládnu spoluprácu medzi Českom a Slovenskom. V minulosti pracoval ako programový manažér pre Aspen Institute v Prahe, aj ako konzultant pre verejné vzťahy v spoločnosti Grayling. Žije vo Varšave a je veľkým fanúšikom kultúr a miest.

Už niekoľko rokov koordinuje susedské slávnosti Zažít město jinak. Snaží sa o podporu aktivít oživujúcich verejný priestor, najmä odstraňovanie bariér, tvorbu nástrojov a návodov pre záujemcov o usporiadavanie takýchto aktivít. Podieľa sa tiež na projekte komunitných umeleckých intervencií vo verejnom priestore Městomil. Je členom výkonnej rady spolku Auto*Mat.

Vyštudovaný scénograf, ktorý sype z rukáva zážitky zo starej Bratislavy. Tomáš Berka je výrazná osobnosť bratislavskej kultúrnej scény, pôsobil ako filmový architekt, tvoril divadelné a kultúrne plagáty, venoval sa aj hudbe. Založil kapely We Ex Five, Modus a Fermata s Ferom Griglákom. Vyše dvadsať rokov vytvára dekorácie k filmom, spolupracoval s režisérmi, ako sú Stanley Kubrick, Ridley Scott, Juraj Jakubisko. Svoje pamäte na detstvo, stovky osobností z umeleckej branže a na susedstvo Mickiewiczovej spísal v knihe Blumentálske blues. Chystá knihu o bratislavských vilách nad mestom a o rockovej Bratislave.

Architekt, humanista, ktorého zaujíma vzťah medzi politikou a zastavaným prostredím. Podieľal sa na Programe bývania pre Člověk v tísni Slovensko v prostredí sociálne vylúčených komunít. Je zakladajúci člen občianskeho združenia Archimera. Aktuálne pracuje pre festival Pohoda. Občasný DJ. Býva v okolí Blumentálu a spolu s priateľkou sa stali zástupcami vlastníkov bytov v dome, v ktorom žijú.