Komplexné riešenie ulíc – ako zlepšiť životný priestor v meste?

Verejný priestor na Slovensku potrebuje koncepčné riešenia. Potrebuje pravidlá, ako navrhnúť dopravu, zeleň a služby, aby bolo spoločné prostredie príjemné a zároveň bezpečné pre všetkých. Zatiaľ čo Praha má svoj manuál tvorby verejných priestorov a podobné pravidlá pripravuje aj Brno, Bratislava na svoju víziu stále čaká. Konferencia a workshop WhatCity? ukážu proces, ako k plánovaciemu dokumentu dospieť.

WhatCity? Naša ulica. Závery workshopu.

Bratislava stojí pred zásadnými rozhodnutiami z pohľadu dopravy a verejného priestoru. Trochu vám závidím, čo všetko môžete s mestom spraviť, vyhlásil Andreas Delleske z freiburgskej zelenej štvrte Vauban na konferencii WhatCity? v Starej tržnici.

Zahraniční experti v cykle prednášok venovaných uliciam ponúkli inšpirácie a príklady z praxe, ako môžu fungovať kvalitné ulice a ako je možné venovať viac priestoru pre oddych, zeleň a múdre riešenia infraštruktúry. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal predostrel svoje vízie počas diskusie so zástupcami Obchodnej ulice a pražských iniciatív. A workshop sa za prítomnosti zástupcov samosprávy, architektov či aktivistov zameral na diskusiu o tom, čo treba spraviť, aby aj Bratislava prijala strategické materiály týkajúce sa verejných priestorov a riadila sa nimi.

Ako prvý vystúpil spomínaný Andreas Delleske, ktorý stál pri vzniku najstaršej a najznámejšej štvrte bez áut v nemeckom Freiburgu. Tá sa stala modelom trvalo udržateľného bývania v ekologickom, sociálnom i kultúrnom ohľade.

Delleske zastáva názor, že kľúčom k úspešnej premene mesta je predovšetkým riešenie dopravy. Konkrétne vo Freiburgu bolo cieľom vytvoriť v štvrti zónu bez áut, hoci nemecký zákon predpisuje postaviť ku každému bytu aspoň jedno parkovacie miesto. Vo štvrti Vauban obišli nariadenie tak, že postavili na okraji štvrte dva parkovacie domy s polovičnou kapacitou, ako je počet bytových jednotiek. Pre chýbajúce parkovacie domy vyčlenili do budúcnosti ešte jedno územie, v súčasnosti však nedisponuje autom už okolo 70% obyvateľov štvrte, pretože je pre nich efektívnejšie cestovať hromadnou dopravou alebo na bicykli.

Holandský urbanista, poradca organizácie STIPO Mattijs van‘t Hoff zastáva postoj, že až 90 percent nášho dojmu z budov si utvárame na základe ich partera a jeho atraktivity. A že atraktivitu tvorí viac funkcia než priestor. Pokiaľ je parter funkčný, priťahuje viac ľudí, ponúka im uspokojujúce služby a v konečnom dôsledku vytvára aj bezpečnejšie prostredie.

Napríklad na Obchodnej ulici v Bratislave vníma tvorca knihy The City at the Eye Level ako zaujímavé najmä jej zákutia, dvory a pasáže. Aj na základe skúseností z Rotterdamu považuje za kľúčové analyzovať mestské ulice, konzultovať ich premeny so zúčastnenými stranami, formulovať vízie a realizovať zámery krok za krokom, nie radikálne. „Pritiahnite služby a ľudia prídu sami,“ hovorí.

Viedenčanky Eva Kail a Clarissa Knehs stáli pri plánovaní premeny Mariahilferstraße, ktorá dnes funguje ako tzv. „kompletná ulica“ – pri jej prestavbe sa systematicky premýšľalo nad dizajnom, dopravou a občianskou vybavenosťou. Keď si mesto nechalo urobiť analýzu ulice, zistilo, že jej primárni užívatelia majú k dispozícii len jednu tretinu z jej priestoru. Príliš veľa miesta zabrali autá, ktorými aj tak prišlo na Mariahilferstraße len 9 percent ľudí.

Po rekonštrukcii pribudol veľký priestor pre pohyb chodcov (denne ich prejde po ulici 25- až 70-tisíc). Vznikla obojsmerná cyklotrasa, pribudla zeleň a drobná architektúra. Takáto premena ulice stála mesto 25 miliónov eur, pričom Mariahilferstraße ako taká produkuje obchodníkom miliardové tržby ročne. Viedenskí politici chcú tento koncept napodobniť aj v iných uliciach a znova prizvať k dialógu rádových občanov aj expertov.

Ako špecialistka na zohľadňovanie rodového hľadiska v územnom plánovaní a participácii hovorila Eva Kail aj o tejto oblasti. V súvislosti s prácou pre viedenský magistrát spomenula roky staré štúdie, z ktorých vyplynulo, že v uliciach kráča viac žien ako mužov a ich návyky sa líšia. Dnes sú tieto poznatky a práca s nimi vo Viedni bežné, no ich začlenenie bol postupný proces trvajúci 25 rokov.

Zuzana Kuldová zastupovala na konferencii Inštitút plánovania a rozvoja hl. m. Prahy (IPR), ktorého kľúčovým projektom bolo vytvorenie manuálu verejných priestranstiev. Bratislave takýto dokument stále chýba. Podľa skúsenosti pražského inštitútu je možné koncepčné plánovanie ulíc len z politickej vôle.

Podstatou manuálu podľa Kuldovej nie je predpísať konkrétny vzhľad ulíc. Ide o návrhy riešenia detailov, nie o všeobecný urbanizmus. A ide o nápady v pozitívnom zmysle, nie o regulácie. Príčinu, prečo sa koncepčné plánovanie ulíc nedeje častejšie, podľa nej možno hľadať v priveľkom množstve investorov a záujmov, pričom navzájom spolu v našom regióne nekomunikujú ani len mestské organizácie a miesto toho investujú osobitne.

Pilotnou realizáciou v spolupráci s inštitútom bola pražská ulica Vinohradská, kde boli všetky nápady architektov prezentované užívateľom ulice. Po získaní spätnej väzby a pripomienkovaní boli nápady ďalej prerokovávané s vedením mesta.

Kuldová sa zúčastnila aj na diskusii s primátorom Bratislavy Ivom Nesrovnalom, zástupkyňou občianskeho združenia Obchodná ulica a okolie Dominikou Belanskou a Járou Johnovou z iniciatívy Pražské matky.