Odpovede magistrátu pre WhatCity? Fórum

Veľmi veľký. To, ako funguje doprava vplýva na komplexný pocit, ktorý z verejných priestorov máme. To máte ako s pravidlami pre developerov. Je lokalita, kde sú rodinné domy a zrazu uprostred si developer postaví 20-poschodovú budovu – je to akt vzbudzujúci sociálnu nerovnosť a pocit, že pravidlá neplatia pre každého, ale len pre niekoho. Rovnaké je to v doprave. Každý musí vedieť, kadiaľ sa môže pohybovať a ako. Ak autá budú ohrozovať chodcov, niečo nie je v poriadku. Ak cyklisti nebudú rešpektovať chodcov, nebudú ich rešpektovať ani chodci a pod. Platí to aj pre parkovanie. Ak vodič zaparkuje na chodníku tak, že nemôže prejsť mamička s dieťaťom, je to veľmi výrazný znak toho, že jeden si môže dovoliť viac ako druhý.

V zásade tam, kde aj samosprávy. Každý musí dbať na stav svojho majetku. To platí nielen pre súkromné osoby, firmy, ale aj samosprávy či štát. Zoberte si príklad so zimnou úržbou. Mesto musí odpratať sneh z pozemkov mesta, ale majitelia bytov a domov spred svojich obydlí. Vzhľad verejných priestorov tak dotvárajú aj jedni, aj druhí.

Kolko ich budeme mat o dva roky? Je jednou z našich prioritných snáh nastaviť pravidlá tvorby verejných priestorov tak, aby ulice boli plánované, navrhované, prevádzkované a udržiavané tak, aby umožnili bezpečný a komfortný pohyb a prístup pre užívateľov všetkých vekových kategórií a schopností, pre peších, na cyklistov, cestujúcich automobilom, mestskou hromadnou dopravou. Tento prístup doposiaľ nebol dôsledne aplikovaný. Verím, že kompletných ulíc bude z roka na rok pribúdať.

Tento koncept je zaujímavý. Dnes čelíme v oblasti tvorby verejných priestorov veľkým výzvam. Dnes sme ich uchopili tak, že sme priamo v organizačnej štruktúre magistrátu vytvorili oddelenie venujúce sa usmerňovaniu investičných činností a zároveň sme posilnili sekciu územného plánovania.

Kľúčové je nastavenie koncepcie rozvoja mesta, kvalitného urbanistického teamu. Roky sa v Bratislave stavalo bez ohľadu na urbanistické kontexty. Chceme sa začať tejto téme intenzívne venovať. Preto sme v rámci novej organizačnej štruktúry od októbra min. roku a v operatívnych útvaroch aj od januára posilnili organizačnú štruktúru v operatívnych útvaroch – správa komunikácií, dispečing, oddelenia zelene. Posilniť je treba strategické územnoplánovacie zložky, team pre urbanistické koncepty. Aktuálne chceme nastaviť otázku riešenia Dunajského nábrežia, téme complete streets.

Funkcia hlavného dopravného inžiniera už de facto neexistuje, od októbra 2015 sa pozícia začlenila priamo do štruktúry magistrátu a zlúčila sa s funkciou riaditeľa sekcie dopravy tak, aby mala aj reálny výkon. Do toho času to bol skôr poradný orgán primátora. Teraz dopravný inžinier ako vedúci dopravy patrí do exekutívy. Na dopravu sa musí pozerať ako celok a uličné priestory do toho patria. V tomto je potrebná aj kooperácia s hlavným architektom.

Mesto Bratislava každoročne v rámci projektu Európsky týždeň mobility uzavrie niektoré vybrané ulice pre autá – v minulom roku to bolo Námestie SNP a Klobučnícka ulica. Odozva bola aj pozitívna, ale aj negatívna. Ľudia sa musia na takéto „novinky“, ktoré sú v zahraničí bežné, postupne naučiť, nedá sa to zaviesť direktívne. Musíme si jednoducho zvyknúť, že sú lokality, kam auto nepatrí. Dôležitým medzníkom v tomto smere bude zavedenie jednotnej parkovacej politiky.

Koncept riešenia kompletných ulíc a verejných priestorov bol po desaťročia zanedbávaný. Chýbajú koncepčné dokumenty, ktoré by riešili rozvoj verejných priestorov z pohľadu bezpečnosti, pozitívneho vplyvu na zdravie ľudí, ekonomických benefít a zlepšenie životného prostredia. Je potrebné definovať víziu rozvoja mesta. Východiskovým je nastavenie spravodlivého financovania Bratislavy, či regulácia počtu stavebných úradov. Pri nastavení týchto rámcových parametrov budeme môcť vízie mesta napĺňať.   Mesto bude pracovať na tvorbe strategických dokumentov pre rozvoj verejných priestrov ako sú: manuál umiestňovania vonkajšej reklamy, nastavenie pravidiel pre developerov, pravidlá pre participáciu verejnosti na projektoch mesta, systém správy verejných priestranstiev. Na ich príprave už pracujeme. Súčasne je potrebné optimalizovať nastavenie magistrátu pri tvorbe a údržbe verejných priestorov.

Máme nového generálneho riaditeľa dopravného podniku. Nastavujeme plány dopravnej obslužnosti, robíme poriadok v registrácii počtu cestujúcich, modernizujeme el. radiály, modernizujeme vozový park, rokujem s ministerstvom dopravy kvôli zapojeniu železnice do prepravy ľudí v Bratislave, dokončili sme generel dopravy, participujeme pri štúdii realizovateľnosti železničných uzlov (TIOP-ov). To všetko s cieľom zatraktívniť verejnú dopravu v Bratislave.

Rozvoj cyklodopravy a s tým súvisiace budovanie cyklotrás je potrebné. Cyklistická doprava je v európskych metropolách obľúbeným a často využívaným dopravným prostriedkom. Kým v mnohých mestách cyklodoprava tvorí významný podiel na celkovej doprave (napríklad vo Viedni tvorí pešia a cyklistická doprava 30 %), v Bratislave sa podľa odhadov pohybuje na úrovni 1 %. Áno, máme ešte čo doháňať, ale sme odhodlaní venovať aj tejto otázke systematicky už aj v tomto roku. Aj zriadením pozície skutočného mestského cyklokoordinátora, čo bude pre Bratislavu naozaj novinka. Na výstavbu a údržbu cyklotrás je v roku 2016 vyhradených 420 000 eur, ktoré zahŕňajú výdavky najmä na opravy a údržbu cyklistických trás, čistenie komunikácií, opravy a úpravy dopravného značenia, informačné tabule, cyklostojany, úpravy priechodov na cyklotrasách ale aj projektovú dokumentáciu a realizáciu nasledovných aktivít: projektová dokumentácia, realizácia stavieb konrétnych cyklotrás.

Máme urbanistickú komisiu, komisiu cyklodopravy, ad hoc stretnutia so zainteresovanými stranami pi konkrétnych projektoch, Radu pre Občiansky rozpočet, Radu seniorov…

V tomto smere sme v minulom roku spravili veľký krok – aj na náš podnet parlament schválil zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Je to zákonná cesta ako získať financie na rozvoj občianskej vybavenosti a zlepšenie dopravnej infraštrukúry v dotknutých oblastiach. Pre Bratislavu to bude výrazná pomoc. Nastavenie pravidiel pre developerov je moja priorita.

Mesto v roku 2016 vyčlenilo v rozpočte pre oddelenie územného plánovania a rozvoja 522 000 Eur.

Mesto musí vytvoriť priestor na rôznorodé a komplexné zapojenie občanov do spolurozhodovania na úrovni strategického plánovania, ale aj kontroly. Hlavná architektka bola poverená vedením mesta a mestským zastupiteľstvom vypracovať koncepciu participácie verejnosti na kľúčových projektoch mesta. Pre informovanie a diskusie s verejnosťou o projektoch rozvoja Bratislavy a ich financovania máme nastavené formáty – verejné stretnutia a prerokovania, spoločné fóra, účasti v komisiách, workshopy, prieskumy názorov…. Intenzívne komunikujme s občianskymi iniciatívami a komunitami – Stará tržnica, Obchodná ulica, Odkaz pre starostu, pripravujeme a realizujeme projekty pre skvalitnenie života Bratislavčanov a finančne podporujeme ich aktivity.

K spusteniu nových parkovacích pravidiel treba schváliť zmenu štatútu Bratislavy a prijať všeobecne záväzné nariadenie. Súčasne je potrebné doriešiť vzťahy s mestskými časťami, strategické témy o mestských parkoviskách a podobne. Smerujeme k modelu, v ktorom parkovacia politika nebude mať jedného spoločného prevádzkovateľa, ale každá mestská časť si bude môcť zvoliť svojho prevádzkovateľa parkovacieho systému. Rešpektovať pri tom však budú musieť spoločné celomestské zásady parkovacej politiky. Stanovená bude napríklad minimálna a maximálna cena za rezidenčné parkovanie. Spoločný bude aj vizuál pre rezidentské karty. Ich evidenciu a vydávanie bude spravovať hlavné mesto. Parkovanie zostáva jednou z kľúčových tém tohoto roku.Pripravujeme podpis memoranda o spolupráci so starostami, čím reálne starostovia, ktorí budú mať záujem o zapojenie sa do jednotnej parkovacej politiky oficiálne budú tento svoj názor deklarovať. Do konca roku musí byť projekt funkčný. Ak to nespravíme tento rok, potom už asi nikdy.

Bratislava potrebuje pripraviť nielen manuál verejných priestorov, ale aj koncepciu vizuálneho obrazu či samotnú komunikáciu brandu smerom k domácim, ale aj zahraničným cieľovým skupinám a turistom. Možným riešením je vytvorenie odbornej komisie, ktorá pomenuje kľúčové problémy komunikácie mesta a pripraví ich riešenie. Čo sa týka strategických materiálov, momentálne hlavná architektka pripravuje manuál umiestňovania vonkajšej reklamy.

Mesto pripravuje podmienky pre výberové konanie spracovateľa územnej prognózy. Na územné plánovanie a rozvoj je v roku 2016 vyčlenených 522 000 eur.

Dopĺňanie lavičiek, výsadba zelene, výsadba drevín či parkové úpravy chystáme na viacerých miestach – Kamenné námestie, Hurbanovo námestie, Odborárske námestie, Námestie Ľ. Štúra, Zámocké schody, Parčík Žilinská, Hradný vrch, Námestie SNP, Štúrova ul. a pod.

V tomto roku chceme Bratislavu pripraviť na dôstojnú prezentáciu na SK Pres. Z prostriedkov rozpočtu a vládnej dotácie bude takmer celá venovaná skvalitňovaniu verejných priestorov – vysadíme zeleň, opravíme fasády budov, opravíme chodníky, komunikácie, podchody, špeciálne nasvietime prechody pre chodcov, sanujeme kultúrne pamiatky. Všetky zmeny budú slúžiť Bratislavčanom a výrazne zlepšia kvalitu verejných priestorov mesta. Pri tejto príležitosti paralelne otvárame otázky budovania cyklotrás, mobility a bezbariérovosti.

Oprava povrchov ciest sa robí práve preto, aby ľudia v MHD mohli jazdiť komfortne. Za tým účelom sa predsa modernizujú aj električkové radiály. Všetci predsa vidíme, v akom stave cesty v Bratislave sú. Zo 14 mil. EUR 8 mil. EUR ide na opravu ciest, ostatné do ďalších projektov – zeleň, oprava pamiatok, propagácia mesta a pod.

Záchytné parkoviská bude zriaďovať štát pri realizácii TIOP-ov, spolupracujeme s nimi na štúdiu realizovateľnosti.

Spracovávať sa budú projekty, ktoré sú pripravené.

Veľmi dobrú spoluprácu máme s národným cyklokoordinátorom p. Klučkom.

Spracovali sme generel dopravy – ten nám dáva čísla minimálne o pohybe dopravy v meste.

Pripravujeme jednotnú parkovaciu politiku. Minulý rok sa nám to nepodarilo, tento rok máme na jej prijatie poslednú šancu. Som optimista, cítim podporu z mestských častí. Jednotná parkovacia politika bude definovať, kde bude možné parkovať, eliminuje sa aj parkovanie na chodníkoch (ale určite nezmizne), lebo všetky miesta, na ktorých sa bude dať parkovať, budú vyznačené. K spusteniu nových parkovacích pravidiel treba schváliť zmenu štatútu Bratislavy a prijať všeobecne záväzné nariadenie. Súčasne je potrebné doriešiť vzťahy s mestskými časťami, strategické témy o mestských parkoviskách a podobne. Smerujeme k modelu, v ktorom parkovacia politika nebude mať jedného spoločného prevádzkovateľa, ale každá mestská časť si bude môcť zvoliť svojho prevádzkovateľa parkovacieho systému. Rešpektovať pri tom však budú musieť spoločné celomestské zásady parkovacej politiky. Stanovená bude napríklad minimálna a maximálna cena za rezidenčné parkovanie. Spoločný bude aj vizuál pre rezidentské karty. Ich evidenciu a vydávanie bude spravovať hlavné mesto. Parkovanie zostáva jednou z kľúčových tém tohoto roku. Parkovať sa bude dať len na miestach, ktoré budú vyznačené na parkovanie – malo by to eliminovať aj parkovanie na chodníkoch.

V súvislosti s výzvami, ktoré pred nami stoja, novou organizačnou štruktúrou a nastavením efektívnych procesov na magistráte sa snažíme nastaviť aj model vzdelávania v témach urbanizmu, stratégiám verejných priestorov. Riešenie vidíme aj v pracovných formátoch so zástupcami odbornej verejnosti a nezávislých iniciatív. Takýmto formátom bolo aj workshop WhatCity?, či spolupráce s Obchodnou ulicou a Odkazom pre starostu.

Spolupracujeme v tomto smere s ministerstvom dopravy, keďže železničná doprava a jej rozvoj je v kompetencii štátu. Aj Starý most je však projektovaný tak, aby udržal mestské vlaky. Nie je to utópia, je to reálne, ale mesto samo na to nemá ani financie, ani kompetencie. Musíme preto spolupracovať so štátom.

Áno, magistrát intenzívne komunikuje s mestskými časťami a spolupracuje na tvorbe vízií, ale aj na reálnych projektoch. Aktuálne vysvetľujeme a diskutujeme o témach radových garáží alebo o projekte umiestňovania stánkov na území mesta. Otázkou dňa sú dnes kompetencie v správe a údržbe verejných priestorov medzi mestom a mestskými časťami. V tomto roku chceme zakcelerovať prípravu systému správy a údržby verejných priestranstiev a zapracovať ich do Štatútu mesta. Za jedno námestie či ulicu nemôže byť tiež zodpovedné aj mesto aj mestská časť. Jeden priestor musí mať jedného pána. Ľudia nerozlišujú aké priestranstvo komu patrí, musí sa preto vytvoriť systém, aby bola jasná zodpovednosť za priestor. Za upratovanie ulice by mala byť napríklad zodpovedná mestská časť aj s potrebnými financiami.

Metro v Bratislave v najbližších rokoch nebude. Pracujeme však na zapojení železničnej koľajovej dopravy do prepravy ľudí a chceme sa vrátiť k projektu Filiálka (vo finančne menej náročnejšej podobe). Zároveň pracujeme na modernizácii el. radiál a rozširujeme sieť električkovej dopravy až do Petržalky. Pripravujeme pokračovanie el. trate až po Janíkov dvor. Viacerými rozhodnutiami mojich predchodcov sme boli nasmerovaní na rozvoj dopravy bez metra a od roku 2013 aj bez možnosti financovať koľajovú dopravu do Petržalky, lebo mesto ako také nemá peniaze na takýto investičný projekt samo o sebe, preto sa musíme spoliehať len na EÚ a tá v Bratislave financuje len električkové trate.

Tento koncept je pre nás zaujímavý. Stojíme aktuálne pred veľkými výzvami. Tvorba verejných priestorov si vyžaduje koncepčne a strategické pracovisko, kanceláriu verejných priestorov, kde budú mestskí urbanisti koncepčne riešiť a konkrétne aj plánovať verejné priestory a zároveň posudzovať všetky zásahy do nich, formy užívania posudzovať z funkčného ale aj z estetického hľadiska, ako ja posudzovať kvalitu architektonického riešenia stavieb v kontexte verejných priestorov.

Na príprave pracovali odborníci z magistrátu z odborných oddelení a Útvar hlavnej architekty s hlavnou architektkou na čele.

Primárne je potrebné definovať víziu rozvoja mesta. Východiskovým je nastavenie spravodlivého financovania Bratislavy, či regulácia počtu stavebných úradov. Pri nastavení týchto rámcových parametrov budeme môcť vízie mesta napĺňať.   Mesto bude pracovať na tvorbe strategických dokumentov pre rozvoj verejných priestorov ako sú: manuál umiestňovania vonkajšej reklamy, nastavenie pravidiel pre developerov, pravidlá pre participáciu verejnosti na projektoch mesta, systém správy verejných priestranstiev. Na ich príprave už pracujeme. Súčasne je potrebné optimalizovať nastavenie magistrátu pri tvorbe a údržbe verejných priestorov. Do rozpočtu HA sme vyčlenili prostriedky na pokračovanie v spracovávaní Štúdie verejných priestorov. Súčasne sú vypracované dva drafty dvoch súčastí tejto koncepcie – predajné stánky a vonkajšia reklama. Spracovaná a MsZ prijatá je ešte z minulosti analytická časť koncepcie trhov a trhovníctva na území HM, ktorú by sme mali dopracovať do stratégie trhovníctva na území hlavného mesta. Už pri skvalitnení vianočnych trhov ste si iste všimli čiastočne inovácie, v ktorých budeme pokračovat budúci rok.

Bratislavčanov trápi veľa vecí, riešime ich postupne.

Áno, podobný projekt, ako sme spravili v Predstaničnom námestí, pripravujeme aj v prípade Kamenného námestia, Námestia SNP, ale aj Trnavského mýta.

Pracujeme na zapojení železničnej koľajovej dopravy do prepravy ľudí a chceme sa vrátiť k projektu Filiálka (vo finančne menej náročnejšej podobe). Cestujúci by sa doviezli na Trnavské mýto a pohodlne prestúpili na MHD, ktoré je frekventovanejším prestupným uzlom ako Hlavná stanica.

Veľké. Táto téma sa vôbec neriešila. Prvýkrát som tému otvoril ja ešte ako mestský poslanec, kedy som presadil v rozpočte 50 000 EUR ako príspevok pre majiteľov súkromných budov, ktorí si budovy vyčistia. Od toho roku zvyšujeme každoročne tento príspevok (tento rok je v ňom prichystaných až 90 000 EUR). Zároveň sme kúpili prístroj na odstraňovanie graffiti a budeme čistiť, čistiť a čistiť. Dôležité je ešte nájsť pre grafiťákov legálne plochy.