Naša ulica (január 2016)

Komplexné riešenie ulíc – ako zlepšiť životný priestor v meste?

Verejný priestor na Slovensku potrebuje koncepčné riešenia. Potrebuje pravidlá, ako navrhnúť dopravu, zeleň a služby, aby bolo spoločné prostredie príjemné a zároveň bezpečné pre všetkých. Zatiaľ čo Praha má svoj manuál tvorby verejných priestorov a podobné pravidlá pripravuje aj Brno, Bratislava na svoju víziu stále čaká. Konferencia a workshop WhatCity? ukážu proces, ako k plánovaciemu dokumentu dospieť.

WhatCity? Naša ulica. Závery workshopu.

Väčšina slovenských ulíc myslí aj v 21. storočí predovšetkým na automobily. Nie sú príjemné na pobyt. Vodiči viaznu pod tlakom dopravy v zápchach. Skracujú si cestu centrom mesta, pretože niekedy je to najrýchlejšie. Parkujú na chodníkoch, pretože inde nie je dosť miesta. Chodci si musia komplikovať cestu podchodmi, nadchodmi a zle vyznačenými priechodmi. Cyklisti sa musia púšťať do rizika na krajoch rušných ciest, určených hlavne pre autá. Hromadná doprava nie je dostatočne previazaná a efektívna.

O takýchto uliciach sa dnes hovorí, že sú to „nekompletné ulice“. Takzvané „complete streets“ sa stali bežným pojmom najneskôr na začiatku tohto tisícročia, kedy sa rovnovážny prístup k rôznym spôsobom dopravy utriedil do systematického spôsobu uvažovania o dizajne ulíc. Najlepšie mestá pre život premýšľajú, ako presvedčiť ľudí, že nechať auto doma sa oplatí. Buduje sa efektívnejšia hromadná doprava, vzniká príjemnejšie prostredie pre chodcov aj cyklistov. Reguluje sa rýchlosť automobilov v centre, alebo sa automobily z historického centra odkláňajú úplne. Premýšľa sa nad príjemným prostredím a občianskou vybavenosťou.

Štúdie zo sveta potvrdzujú, že to má priaznivý vplyv na zdravie obyvateľov, ich financie aj mestské rozpočty. Otázka preto nie je, či zaviesť princípy „kompletných ulíc“ aj do slovenských miest, ale ako k ním dospieť. Odpoveď na to budú hľadať účastníci konferencie a workshopu WhatCity? v Starej tržnici 27. a 28. januára.

Zahraniční experti ponúknu v prednáškach inšpirácie a príklady dobrej praxe. Na programe je diskusia s účasťou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Iva Nesrovnala. A workshop sformuluje konkrétne odporúčania pre plánovanie verejných priestorov Bratislavy a predloží ich mestu.

Konferencia s diskusiou je na programe v stredu 27. januára od 18:00. Workshop 28. januára je len na pozvánky.

Rečníci

Eva Kail + Clarissa Knehs (AT)

Eva Kail je viedenská urbanistka a špecialistka na zohľadňovanie rodového hľadiska v územnom plánovaní a participácii. Stála v pozadí viac ako 60 pilotných projektov bývania či dopravy. Od roku 1986 pracuje na viedenskom magistráte – Oddelení plánovania a obnovy mesta, kde sa špecializuje na „genderové plánovanie“. Spolu s Clarissou Knehs sa podieľala na plánovaní premeny Mariahilferstraße, ktorú možno označiť za „complete street“ aj ako pilotný projekt gender mainstreamingovej štvrte vo Viedni.

Zuzana Kuldová (CZ)

Zuzana Kuldová sa snaží skvalitňovať pražské verejné priestranstvá v rámci Kancelárie verejného priestory na Inštitúte plánovania a rozvoja hl. mesta Prahy (IPR). Architektonickej tvorbe se venovala v kanceláriách Bekkering Adams v Rotterdame a MOBA studio v Prahe, kde získala niekoľko ocenení v českých aj medzinárodných súťažiach, najmä prvé miesto v urbanistickej súťaži Plzeň – vnútorné mesto a ocenenie pre škôlku do Rigy alebo park v Gorizii.

Andreas Delleske (DE)

Andreas Delleske stál pri vzniku najstaršej a najznámejšej štvrte bez áut v nemeckom Freiburgu. Tá sa stala modelom trvalo udržateľného bývania v ekologickom, sociálnom i kultúrnom ohľade. Za posledných sedemnásť rokov sprevádzal Delleske záujemcov po tejto štvrti najmenej tisíckrát. Žije v prvom energeticky pasívnom, viacerými rodinami obývanom dome v Nemecku.

Mattijs van ’t Hoff (NL)

Mattijs van ’t Hoff je holandský urbanista, poradca úspešnej organizácie STIPO, ktorá pôsobí ako odborný a konzultačný tím v oblasti mestského rozvoja a stratégie. Je spolueditor publikácie The City at the Eye Level o význame a tvorbe mestského parteru. V minulosti pracoval na rôznych projektoch pre oddelenie mestského rozvoja v Rotterdame.

Program

Streda 27. januára 2016
18:00 – 21:00
Stará tržnica

Prednášky: 4 x prezentácie + otázky
Diskusia: 4 x hostia + otázky
Predpredaj: 5 eur na Tixi.sk + Archbooks na FA STU
Vstupné na mieste: 7 eur
Adresa: Stará tržnica, Námestie SNP 25, Bratislava

Cyklus prednášok moderuje Milota Sidorová. Diskusiu moderuje Martin Burgr.

[table “1” not found /]

Workshop

Štvrtok 28. január 2016
9:30 – 14:30
Stará tržnica

Obsah: Hľadanie možných riešení pre mesto za účasti predstaviteľov samosprávy, odborníkov na urbanizmus a plánovanie, mimovládnych organizácií a zahraničných hostí
Vstup: 
Na pozvánky
Účastníci: 25-30 ľudí

Cieľom workshopu je (1) predstaviť strategické plánovacie dokumenty, využívané pri plánovaní a rozvoji verejných priestorov, (2) vytvoriť priestor pre diskusiu o stratégii verejných priestorov pre Bratislavu, (3) vytvoriť štruktúru takéhoto dokumentu pre Bratislavu a definovať proces, ktorý povedie k jeho príprave.

Zhrnutie

Bratislava stojí pred zásadnými rozhodnutiami z pohľadu dopravy a verejného priestoru. Trochu vám závidím, čo všetko môžete s mestom spraviť, vyhlásil Andreas Delleske z freiburgskej zelenej štvrte Vauban na konferencii WhatCity? v Starej tržnici.

Zahraniční experti v cykle prednášok venovaných uliciam ponúkli inšpirácie a príklady z praxe, ako môžu fungovať kvalitné ulice a ako je možné venovať viac priestoru pre oddych, zeleň a múdre riešenia infraštruktúry. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal predostrel svoje vízie počas diskusie so zástupcami Obchodnej ulice a pražských iniciatív. A workshop sa za prítomnosti zástupcov samosprávy, architektov či aktivistov zameral na diskusiu o tom, čo treba spraviť, aby aj Bratislava prijala strategické materiály týkajúce sa verejných priestorov a riadila sa nimi.

Ako prvý vystúpil spomínaný Andreas Delleske, ktorý stál pri vzniku najstaršej a najznámejšej štvrte bez áut v nemeckom Freiburgu. Tá sa stala modelom trvalo udržateľného bývania v ekologickom, sociálnom i kultúrnom ohľade.

Delleske zastáva názor, že kľúčom k úspešnej premene mesta je predovšetkým riešenie dopravy. Konkrétne vo Freiburgu bolo cieľom vytvoriť v štvrti zónu bez áut, hoci nemecký zákon predpisuje postaviť ku každému bytu aspoň jedno parkovacie miesto. Vo štvrti Vauban obišli nariadenie tak, že postavili na okraji štvrte dva parkovacie domy s polovičnou kapacitou, ako je počet bytových jednotiek. Pre chýbajúce parkovacie domy vyčlenili do budúcnosti ešte jedno územie, v súčasnosti však nedisponuje autom už okolo 70% obyvateľov štvrte, pretože je pre nich efektívnejšie cestovať hromadnou dopravou alebo na bicykli.

Holandský urbanista, poradca organizácie STIPO Mattijs van‘t Hoff zastáva postoj, že až 90 percent nášho dojmu z budov si utvárame na základe ich partera a jeho atraktivity. A že atraktivitu tvorí viac funkcia než priestor. Pokiaľ je parter funkčný, priťahuje viac ľudí, ponúka im uspokojujúce služby a v konečnom dôsledku vytvára aj bezpečnejšie prostredie.

Napríklad na Obchodnej ulici v Bratislave vníma tvorca knihy The City at the Eye Level ako zaujímavé najmä jej zákutia, dvory a pasáže. Aj na základe skúseností z Rotterdamu považuje za kľúčové analyzovať mestské ulice, konzultovať ich premeny so zúčastnenými stranami, formulovať vízie a realizovať zámery krok za krokom, nie radikálne. „Pritiahnite služby a ľudia prídu sami,“ hovorí.

Viedenčanky Eva KailClarissa Knehs stáli pri plánovaní premeny Mariahilferstraße, ktorá dnes funguje ako tzv. „kompletná ulica“ – pri jej prestavbe sa systematicky premýšľalo nad dizajnom, dopravou a občianskou vybavenosťou. Keď si mesto nechalo urobiť analýzu ulice, zistilo, že jej primárni užívatelia majú k dispozícii len jednu tretinu z jej priestoru. Príliš veľa miesta zabrali autá, ktorými aj tak prišlo na Mariahilferstraße len 9 percent ľudí.

Po rekonštrukcii pribudol veľký priestor pre pohyb chodcov (denne ich prejde po ulici 25- až 70-tisíc). Vznikla obojsmerná cyklotrasa, pribudla zeleň a drobná architektúra. Takáto premena ulice stála mesto 25 miliónov eur, pričom Mariahilferstraße ako taká produkuje obchodníkom miliardové tržby ročne. Viedenskí politici chcú tento koncept napodobniť aj v iných uliciach a znova prizvať k dialógu rádových občanov aj expertov.

Ako špecialistka na zohľadňovanie rodového hľadiska v územnom plánovaní a participácii hovorila Eva Kail aj o tejto oblasti. V súvislosti s prácou pre viedenský magistrát spomenula roky staré štúdie, z ktorých vyplynulo, že v uliciach kráča viac žien ako mužov a ich návyky sa líšia. Dnes sú tieto poznatky a práca s nimi vo Viedni bežné, no ich začlenenie bol postupný proces trvajúci 25 rokov.

Zuzana Kuldová zastupovala na konferencii Inštitút plánovania a rozvoja hl. m. Prahy (IPR), ktorého kľúčovým projektom bolo vytvorenie manuálu verejných priestranstiev. Bratislave takýto dokument stále chýba. Podľa skúsenosti pražského inštitútu je možné koncepčné plánovanie ulíc len z politickej vôle.

Podstatou manuálu podľa Kuldovej nie je predpísať konkrétny vzhľad ulíc. Ide o návrhy riešenia detailov, nie o všeobecný urbanizmus. A ide o nápady v pozitívnom zmysle, nie o regulácie. Príčinu, prečo sa koncepčné plánovanie ulíc nedeje častejšie, podľa nej možno hľadať v priveľkom množstve investorov a záujmov, pričom navzájom spolu v našom regióne nekomunikujú ani len mestské organizácie a miesto toho investujú osobitne.

Pilotnou realizáciou v spolupráci s inštitútom bola pražská ulica Vinohradská, kde boli všetky nápady architektov prezentované užívateľom ulice. Po získaní spätnej väzby a pripomienkovaní boli nápady ďalej prerokovávané s vedením mesta.

Kuldová sa zúčastnila aj na diskusii s primátorom Bratislavy Ivom Nesrovnalom, zástupkyňou občianskeho združenia Obchodná ulica a okolie Dominikou Belanskou a Járou Johnovou z iniciatívy Pražské matky.

Ivo Nesrovnal v diskusii povedal, že mesto už spustilo procesy ktoré majú viesť k skvalitneniu a zatraktívneniu verejných priestorov: „Bratislava má dnes na stole strategické dokumenty, ktoré ju budú v nasledujúcich rokoch rozvíjať. Pripravujeme koncept verejných priestorov, manuál umiestňovania reklamy či manuál umiestňovania predajných stánkov. V procese príprav sú aj pravidlá participácie verejnosti na kľúčových projektoch mesta, koncepcia Dunajských brehov či pravidlá výškovej regulácie a nastavenia pravidiel pre developerov.“

V tomto roku chce Bratislava otvoriť otázku správy verejných priestorov v duchu postoja: jeden priestor – jeden správca, otázku redukcie počtu stavebných úradov a nastavenia spravodlivého financovania mesta. „Musíme konečne začať hovoriť o kvalite verejného priestoru, na ktorej budeme pracovať systematicky. Aby magistrát dokázal úlohy kvalitne realizovať, pripravili sme zmenu organizačnej štruktúry, v ktorej sme posilnili napríklad sekciu územného plánovania a operatívne zložky oddelenia životného prostredia a údržby komunikácií a vytvorili nové oddelenie zamerané na investičné projekty. Inšpiratívnou a cennou je spolupráca na rôznych projektoch s občianskou verejnosťou a komunitami, so Starou tržnicou, o. z. Obchodná ulica či Odkazom pre starostu,“ povedal primátor.

Jára Johnová, ktorá pôsobí ako pražská občianska aktivistka od roku 1988, v diskusii nadviazala na myšlienku potreby politickej objednávky pre zmenu verejných priestorov. „Pokiaľ neexistuje silná občianska spoločnosť, ktorá by vytvárala objednávku tohto všetkého, hrozí nebezpečenstvo, že politická vôľa má polčas rozpadu – a to je prípad Prahy –, ktorý je kratší ako jedno volebné obdobie.“

Iniciatíva Pražské matky prevádzkuje web, kde môžu občania zadávať podnety na zlepšenie peších trás pre občanov, ktoré sú následne automaticky odosielané na príslušné oddelenia magistrátu. Venuje sa tiež projektu Bezpečné cesty do školy, pri ktorom samotné deti identifikujú nevhodné miesta po ceste do školy. Výsledkom sú štúdie predložené magistrátu aj konkrétne realizácie.

„Ako iniciatíva sa nemôžeme sťažovať, že by nám nikto nenačúval. Problém je ten, že nás je ešte stále málo,“ hodnotí Johnová s ohľadom na participáciu na mestskom plánovaní.

Dominika Belanská, ktorá v diskusii zastupovala Obchodnú ulicu a okolie, tiež vyzdvihla potrebu spoločných koncepčných krokov občianskej iniciatívy s mestom a zozbierania socio-ekonomických dát, ktoré by mali koncepčným krokom predchádzať.

„Prijatie, rešpektovanie a vymožiteľnosť každého regulatívu prudko vzrastá v prípade, že akceptuje reálne potreby. Bez toho, aby prebehol participatívny proces určitého druhu, samospráva ani iný dotknutý úrad nedokáže dostatočne presne zistiť, aké sú potreby,“ myslí si Belanská. „Je to proces budovania vzájomnej dôvery a rešpektu.“

Práve v spolupráci so zástupcami samosprávy, aktivistami, architektmi a ďalšími odborníkmi sa v rámci konferencie WhatCity? uskutočnil aj workshop so zameraním na prípravu strategických materiálov pre verejné priestory Bratislavy. Jeho výsledky budú spracované a predložené mestu Bratislava.

K otázkam na Iva Nesrovnala, na ktoré nezvýšil priestor, poslalo mesto Bratislava odpovede dodatočne.